streda, 4. marca 2015

Óda na materstvo... čím ma zmenilo a čo na ňom milujem


Nie každá žena chce byť matkou, alebo to aspoň tvrdí. Ja som deti nikdy neplánovala mať, nemala som k nim vzťah. Nechápala som, keď sa moje dávno detné kamarátky rozprávali o deťoch, rozplývali sa nad nimi, prípadne mi hovorili, že keď raz stretnem toho pravého, tak sa to zmení a určite po dieťati zatúžim. (Btw, ani vydávať som sa nikdy nechcela, a aha ho.) Neverila som tomu. Nevedela som si ani len predstaviť, čo také by sa muselo stať, aby sa to zmenilo. A zrazu to prišlo. Boli sme niekde s mojím teraz už manželom, a ja som tam uvidela bábätko. Usmievalo sa na mňa. O pár dní sa to stalo znova. A potom ešte. A zas. A zrazu to prišlo a začali sme sa s partnerom baviť na tému deti. A potom som otehotnela... a ako 38-ročná stará koza som porodila dcérku. A všetko sa mi v živote prevrátilo :)

Jedna foto zo svadby, hádajte kto bol za hlavnú hviezdu :D

1. Moje dieťa absolútne zbožňujem. Vždy keď sa na ňu pozriem a ona sa usmeje, srdce mi poskočí. A vždy keď sa na ňu pozriem, nechápem, kde sa tu vzala a že je fakt MOJA :))

2. Neznášala som tzv. mama plurál a nechápala som, ako ho niekto môže používať. A odrazu som sa pristihla, že tiež "mykám" a môj muž tiež :)) Asi je to naozaj tak, že vyjadruje spolupatričnosť. A v podstate mama a dieťa (alebo otec a dieťa) robia väčšinu vecí spolu, rodič dieťatu asistuje, takže je pochopiteľné, že používame výrazy ako "dobre sme sa vyspali, pekne sme papali". Na druhej strane stále mi vadí prehnané zdrobnelinkovanie, hoci je jasné, že pri tom roztomilom tvorčekovi sa zdrobňovaniu a občasnému šušlaniu nedá vyhnúť :)) Ale aby som rozprávučkala taktučko, aby sme papuškali, cikuškali a kakuškali, tak to teda nie. Ak by ste ma pri tom náhodou niekedy pristihli, pokojne mi môžete vlepičkať zaušíčko, aby som sa spamätala :))

3. Prestala som (takmer) šmejdiť po eshopoch s kozmetikou a oblečením pre seba, naopak teraz shoppingujem takmer výhradne pre ŇU. Ale veľakrát si musím dať po prstoch a opakovať si, že tieto šatičky naozaj nepotrebuje, lebo v tejto veľkosti už má oblečenia až až.

4. Nevadí mi, keď idem nenalíčená vysypať smeti a stretnem suseda. Dokonca ani hystericky neskloním hlavu a neutečiem, naopak ešte si s ním aj pokecám :))

5. Častokrát sa okolo obeda pristihnem, že som ešte v pyžame a ani len zuby som si nestihla umyť. To je tak, keď máte dieťa nespavca a entuziastického objavovateľa a zvedavca, ktorý si vyžaduje vašu plnú pozornosť :). A ani náhodou mi to nevadí. (Ale na zubnú prehliadku sa teda vôbec neteším :D)

6. Zistila som, že dieťa v podstate nepotrebuje hračky. Najradšej má predmety dennej potreby, prím vedú diaľkové ovládače, mobily a káble. Hneď za nimi nasledujú papiere všetkého druhu, sáčky, kuchynské riady, oblečenie a topánky (neverila by som, ako sa dieťa dokáže zahrať s mojou papučou, skoro ako pes). Ďalej všetky veci v poličkách - vázičky, sviečky, misky, dvdčka. Vzácnejšie a rozbitnejšie veci sme odpratali, inak ju nechávam, nech si to všetko pekne poskladá na zem a cvičí si jemnú motoriku :)

7. Zbožňujem kojenie. A nepochopím, ako sa niektoré ženy dobrovoľne rozhodnú nekojiť. Neexistuje pre mňa nič, na čom by bolo tak očividne badateľné puto medzi matkou a dieťaťom. Ten pocit, keď sa malá prisaje a spokojne si cucká, je jednoducho neopísateľný. Síce sa to u mňa nezaobišlo bez počiatočných problémov a po mesiaci som to takmer vzdala, našťastie vďaka odborníkom z Mamily sa všetko vyriešilo. Zo strachu, že by sa mi malá už viac nechcela prisať, od začiatku nepoužívame fľašky a dudlíky. Pre mňa je materské mlieko doslova jedinečné a nenahraditeľné biele zlato a elixír života a vedeli ste, že napríklad poslúži ako ten úplne najlepší toner na pleť, ktorá je po ňom čistá a hladká a ako detská prdelka? Že pomáha hojiť rany, dá sa použiť ako kvapky do nosa a do očí... a psst, ale dávam si ho aj do pleťových masiek. Keď už som tá akože beauty bloggerka :D A len pre zaujímavosť, tu je porovnanie zloženia materského a umelého mlieka. Dobré, že?

8. Zbožňujem spoločné spanie. Keď sa ráno zobudíme všetci traja v posteli, malá sa usmieva od ucha k uchu (zobudí ma napríklad tým, že mi cucá nos) a poskakuje po nás, mávam pocity dokonalého šťastia a naplnenia (síce je to občas fakt ťažké sa ráno úplne zobudiť, keď dieťaťu idú zuby a je takmer non stop počas noci prisaté, ale čo by som pre ňu neurobila). K spoločnému spaniu sme došli tak nejak nedobrovoľne a postupne. Zo začiatku malá spala v zavinovačke vo svojej postieľke, ale veľmi rýchlo sme prišli na to, že to bytostne neznáša. Strašne plakala, zavinovačku zúrivo rozkopávala (je fakt veľmi energická :D), bez zavinovačky nedokázala spať na chrbte, budili ju jej vlastné rozhadzujúce ručičky a Moorov reflex. Asi po 2-3 týždňoch sme prišli na to, že najlepšie sa jej spí na brušku a ešte lepšie pri mne a na mne. Spočiatku som ju po kojení prekladala do postieľky, ale potom som si ju začala pri sebe nechávať a takto spíme doteraz. Nebojím sa, že ju tým rozmaznám a nebude sa odtiaľ chcieť po čase odsťahovať do vlastnej postele. Do matury s nami určite spať nebude :D

9. Som presvedčená "nosnica". Zo začiatku mi to prišlo príliš hipisácke a nepáčilo sa mi to, ale čím viac som to študovala, tým viac som sa do nosenia a šatkovania zamilovávala. Jednak je malá v šatke spokojná a väčšinou spinká alebo zvedavo pozerá po okolí, kým v kočiari je to krik, plač a boj s pásmi, jednak viem, že je v správnej polohe so zaguľateným chrbátikom a nohami v tvare písmena M. A ak si myslíte (tak, ako som si to myslela aj ja), že s priviazaným dieťaťom sa nedá vyzerať šik a musíte zákonite vyzerať ako Moby Dick, pozrite si napr. produktové fotky na ellevill.com. Ak chcete nosiť dieťa v nosítku, je dôležité, aby bolo ergonomické (napr. Manduca, Ergo, Kibi, Tula...), tj. žiadne tzv. klokanky, alebo ako ich skúsené nosnice nazývajú - visítka. V klokanke je dieťa väčšinou otočené čelom von a doslova visí za rozkrok, čím je nesprávne zaťažovaná chrbtica a bedrové kĺby. Takto zavesených detí mi je vždy úprimne ľúto. S prichádzajúcou jarou a narastajúcou hmotnoťou dcérky však začíname vyťahovať aj kočiar. Predsa len, ak už ako nič iné, tak ako nákupný vozík je to skvelý pomocník :)

10. Knihy o kontaktnom rodičovstve ma naučili, že nosením, kojením, spoločným spaním či iným vyplňovaním potrieb dieťa nerozmaznáte. Rovnako ako ho nerozmaznáte tým, že ho plačúce vezmete z postieľky a nenecháte ho tam samotné chúďatko vyplakať. To by som inak nedokázala, ani keby som o tom nečítala, proste by mi to moja intuícia nedovolila. A to je dôležité, riadiť sa intuíciou, počúvať svoje srdce a nedať na zaručené babské rady. A nebrať všetko príliš vážne, naopak, užívať si každý deň, bábätko je malé len raz a čas beží fakt hrozne rýchlo...

Mamičky a čo vy, podelíte sa so mnou o to, čo vám materstvo dalo? 


34 komentárov:

  1. Hahaaa! Ja som ti to vždy vravela, stretneš dobrého chlapa a hneď začneš očumovať bábätká a odrazu sa aj tebe bude zväčšovať bruško! Ooooch, ja Sybila! Taká som šťastná, že vám to tak krásne vyšlo a ešte viac, že máme detičky v rovnakom veku, len dva týždne medzi nimi. Lebo si solidárne počkala do konca tehotenstva a ja som sa solidárne poponáhľala o 20 dní :-DDD A nie si žiadna stará koza! Si krásna, mladá a hlavne už rozumná žena, ktorá vie, čo chce a nie je žiadna poplašená, vyplašená mamička okolo 20ky. Česť výnimkám!
    Ach, áno, ako rýchlo rastú a vôbec to oblečenie nevynosia, ale nekúp to, také rozkošné! BTW, nech už je jar, to mám zháňať ďalšie čižmičky?
    A náš spoločný problém, tukabel, tukabel, tu kartón, škatuľa, leták, servítka. Teraz malý fičí na škatuľkách od liekov, tých papierových. Toto keď vidí, tak koniec :-D
    Ďalší môj poznatok ešte od dcérenky. Ja som ti to vravela! nakoniec skončí s vami v posteli. Lebo preboha, kto by prenášal dieťa 15x za noc späť do postieľky. To by predsa nikto nevydržal. A myslím si, že všetky tie za svojím si tvrdo stojace, odnášajúce dieťa do postieľky a považujúce nás za chuderky, majú asi dieťa, ktoré spí trochu normálnejšie, než naše. Nech mi fakt nikto nevraví, že 10 mesiacov, koľko práve majú naše deti, prenáša dieťa vždy do postieľky, aj keď sa dojčí, budí, každých 15 minút. To je skrátka nereálne a ľudskému pudu sebazáchovy odporujúce. Veď by som sa normálne bála, že sa mi od únavy zamotá jedna noha o druhú a ešte spadneme. A ty vieš, že aj Julinka často spinká s niektorým z nás. No a čo? Nech ma niekto odhovára ľúbiť svoje deti a vyhnať ich preč, keď túžia a potrebujú byť v našej blízkosti. Sú to moje mláďatká milované!!!
    A nechať vyplakať? Akože občas mrnčí, keď musím rýchlo niečo dokončiť, ale nechať ho naozaj revať? Pozerať sa na tie obrovské slzičky v tých zúfalých očkách? Nie! Ani za svet? Toto matky naozaj robia? Svojmu malinkému, ktoré vynosili, porodili? Ja mám v hrudi srdce. Srdce, ktoré bije pre moje deti... Lenočka, som rada, že sa poznáme a som rada, že sme mamičky spolu a aj keď nie je čas, o polnoci na mobile chatneme aspoň 3 vety o zubnom a teplotovom zúfalstve :-*

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno áno, ja viem, že si mi to hovorila, mea culpa :D A tiež som rada, že nám to takto vyšlo a že si občas o polnoci spoločne zavzdycháme :D
      Inak čižmičky sme mali, teda máme super crocsy snehule, boli tak o 4 čísla väčšie :D takže ešte stále sú dobré, ale čoskoro nám bude treba chodiace topánočky.
      No ako toto píšem, tak má Margi v jednej ruke zrkadlo, v druhej štetec (nestihla som odpratať ako som sa líčila, a hneď si ich ukoristila :D) a už s tým beží k škatuli od topánok :))

      Odstrániť
  2. Skvelý článoček. Ja aktuálne bábätko čakám a už teraz ho zbožnujem, všetko si pren chystám a teším sa až tu bude. Potom tiež napíšem svoje poznatky na blog :)
    Bod 6. ma pobavil - takže netreba kupovať žiadne hračky :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Zuzi, ešte mám v živej pamäti to radostné očakávanie, nakupovanie, chystanie výbavičky, to je také peknéééé. A teším sa na prispevok :))
      Úprimne - hračka baví tak 2 minúty, ale taká topánka aj polhodinu :D Inak 95% hračiek sme dostali, takže fakt nič nekupujte, návštevy donesú :)

      Odstrániť
    2. Holky, sice vám to nezávidím, ale trochu mi to nadšení chybí - už jsme po svém nadšeně nakoupila a postavila nábytek, přestěhovala ložnici a z pracovny udělala dětský pokojíček, ktenejradši pracuju (paradoxně), mám doma nosítko, seznam šátků, v komodě už složené bambusové plenky, vybraný kočárek apod. ale všechno to jsou spíš technické věci. To oblečení a dětské miniaturní botičky a hadřičky mě stále nějak nenadhcávají a doufám, že toho dostaneme co nejvíc od babiček, které z nakupování oblečení mají čiré potěšení, jinak bude naše dítko chodit nahulaté =D

      Odstrániť
    3. Ono to príde, možno je to aj tým, že nevieš čo to bude, tak zatiaľ asi nakupuješ, ako vôbec, len neutrálne veci, potom sa budeš môcť vyblázniť dosýta :D A ak by ťa to aj nechytilo, tak to je super, aspoň neskrachuješ :D

      Odstrániť
  3. Krasny clanek! Mohu jen potvrdit, ze to hrozne utece.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Martinko, žeee? Ani som sa nenazdala, a už je to pomaly rok. A o chvíľu pôjde do školy :) :-O

      Odstrániť
  4. Krasny clanok, so vsetkym suhlasim, akurat dojcenie som po roku a pol musela ukoncit, kedze som bola chronicky nevyspata a neskutocne vycerpana. Syn s nami spal asi do 5 rokiv a potom sam, uplne prirodzene zacal spavat v posteli, prislo to samo a necakane 😄

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :-* a veď rok a pol je super, ja tiež neviem, dokedy budem, chcela by som čo najdlhšie, ale zároveň by sme chceli ešte jedno bejby, tak uvidím ako to vyjde. A tiež verím, že keď malá dosýtosti pobudne s nami, ľahko sa potom odpúta :)

      Odstrániť
  5. Mňa materstvo zmenilo, som menej sebecká...vo veľa veciach je potrebné zabudnúť na seba a obetovať sa, zmení to človeka totálne, čo sa týka priorít a manažmentu času. Mojich fešákov by som za nič nevymenila (1,5 a už takmer 3-ročný) a veľmi ich ľúbim :) A som aj rada, že ich mám takto po sebe, sú to parťáci, bláznia sa, hrajú aj naťahujú, rastú si spolu...materská bude kratšie, keďže ich mám po sebe. J to väčšia makačka, ale má to mnoho výhod, aj to že sú rovnaké pohlavie.
    Som fanúšik vzťahovej výchovy, mladšieho stále dojčím ale už pomenej, mám aj nosič, ale už ho využívam len na výlety, nosenie bolo u mňa len tak do 1 roka intenzívne, akonáhle drobec začal behať, príde sa len pomojkať, ale už nechce byť na rukách, bežká, objavuje svet. Vzťahová vec je super, ale mnohé maminy (o tebe to neplatí) zabúdajú na hranice, zabúdajú na seba (áno, obetovať sa treba, ale aj mama má právo na oddych, nie je otrokom dieťaťa, má myslieť aj na svoje zdravie a psychickú pohodu), zabúdajú na to, že dieťa svojim rastom sa od nich pomaličky odpútava a tak vznikajú aj rôzne výchovné extrémy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, už to nie si len ty, ale je tu iný človiečik, ktorý je na tebe úplne závislý a už sa z toho nedá vycúvať, takže priority sa riadne prevrátia. Je skvelé, že máš detičky takto po sebe, aj my by sme to tak nejak chceli, tak uvidíme či to vyjde.
      No a s tým nosením máš tiež pravdu, malú už doma nosím len na rukách, lebo chce byť 2 minúty na rukách, potom dolu sa pohrať a o chvíľu zase na ruky, takže to by som len naväzovala a odväzovala :)) A vonku už skúšame aj kočiar, dnes v ňom dokonca zaspala, čo je fakt úspech :) O chvíľu už bude sama cupitať, tak možno nejaký golfáč bude najlepšie riešenie. Pre mňa bude úspech, ak z dcéry vychovám slušného, empatického a zdravo sebavedomého človeka, až potom budem vedieť zhodnotiť, či ten výchovný smer, ktorý som si vybrala, bol ten správny :) ale to ukáže až čas.

      Odstrániť
  6. Hehe, Leni, my už od začátku říkáme, že je Prtě už teď v bříšku povahově tak moc podobné Matýskovi, že taky nebude potřebovat žádné hračky, jako Mates, který si nejvíc vyhrál s roličkou totaletního papír, utěrkou, košíkem na vlnu apod. =D Budou si tyto hračky nehračky prostě půjčovat ;) =D
    A to využití mateřského mléka - to jsem se nasmála!!! =D
    A co dodat k bodu devět? No, sice mám Beco už doma, ale místo novorezenecké vložky jsme si vytipovala - hádej co - no šátek!! Takže budu taky nosit - nebo to alespoň plánuju ;) Počkej ten náš sraz jednou v Brně ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Rolka z toaleťáku je super hračka, a ešte sa možno podelia aj so stravou :))
      MM je super vec, veď uvidiš... a možno aj dáky lechtvar z neho vymyslíš :D
      Šátek je lepší ako nosítko, viac ňuňací podľa mňa, tak uvidíš, čo ti sadne. A ktoré bambusové plienky si nakoniec kúpila? Som zvedavá na recenziu :) A na ten zraz sa teším :D

      Odstrániť
  7. Ja len k tým hračkám, keď bola moja najmladšia sesternica ešte maličká, tak jej detská izba vyzerala presne ako hračkárstvo....bolo tam fakt všetko, nikdy v živote som toľko hračiek nevidela na jednej kope...všetky tie detské hračky z nemeckých reklám, neiktoré dokonca dvojmo, keďže množstvo z toho boli darčeky od všetkých možných znamych....no a ja som teda ako veľká sesternica s ňou išla hrať....a pýtam sa jej, že s čím sa najradšej hrá....a ona vytiahla veľkú pokladnicu zo skrine....odomkla a povedala s peniazmi:D A začala mi ukazovať koľko má už našporené....všetko mala krásne roztriedené....a to mala tak 3-4 roky!!!!a skutočne celý čas sme sa hrali na obchod:), pričom ja som mala samozrejme nakupovať a ona bola za kasou:))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Haha, no čo k tomu dodať, mala všetko, lenže keď je niečoho príliš veľa, tak to omrzí. A ktovie, možno z nej bude ekonómka, účtovníčka, bankárka... možno aj na milionárku to dotiahne :D

      Odstrániť
    2. uvidíme, zatiaľ je veľmi šikovná, cieľavedomá, vynikajúca žiačka a ešte aj úspešná v športe...ide jej fakt všetko...aspoň to ak vyzerá...nech sa Vám darí Leni a užívaš si všetko čo najviac, ale to podľa článku ani nemusím priať! Krásny deň!

      Odstrániť
  8. Chjo, ještě pár takových článků a budu chtít taky. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A ja som si myslela, že už chceš ;) :-*

      Odstrániť
  9. No ja som bohuzial este nenasla ten gombik, ktorym sa vypina zaujem o kozmetiku... akurat tie prijmy na materskej su trochu ine, takze musim viac premyslat, nez zainvestujem (co zas neberiem ako negativum) :D

    Co sa tyka materstva, tak som uplne iny typ rodica ako ty... viem sa s tebou zhodnut 1, 4, 6... ostatne som si "zariadila" inak - syn spi sam v postielke od narodenia, nenosim ho (ak sa nerata prenos z bodu A do bodu B) a kojila som sice do 11 mesiacov, ale nejako som to neprezivala (vnimam to v prvom rade ako potravu - je to prirodzene, mlieko sa vytvorilo pre neho, tak som mu ho samozrejme davala, ale puto? Co ja viem...) Mne je blizke francuzske rodicovstvo a vychova, pred rokmi som tam robila aupairku a inspirovalo ma to, a syn je nastastie "easy baby", cize ja som tym padom "easy rodic" :) Ale samozrejme, kazdemu, co mu vyhovuje... kazdy si pozna svoje dieta najlepsie a kazdy si musi najst tu svoju vychovnu cestu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O tých príjmoch mi niečo hovor, stačí že sa raz niekde utrhnem a som v čudu :D
      No a máme to teda inak, čím ale nechcem povedať, že to robíš zle :) proste každému rodičovi a dieťaťu vyhovuje niečo iné. A náhodou, 11 mesiacov kojenia je na Francúzku až až, tá by nekojila buď vôbec, alebo tak 2 mesiace, potom šup do práce a dieťa by zverila do cudzích rúk. To ja som čistý old school v tomto, najradšej by som ostala doma úplne, vôbec sa mi nechce vrátiť do práce, žiaľ finančne si to nemôžem dovoliť, že. Tak som zvedavá, ako to bude o pár rokov :)

      Odstrániť
  10. Souhlasim se vsemi body. Sice ne vsechno mi vyslo, syn v satku byt nechtel, ve sve postylce spi klidneji, a kojila jsem jen tyden. Ale snazila jsem se mi pohodove tehotenstvi a prirozeny porod s bondingem a myslim, ze mimo jine proto je syn takovy vysmaty pohodar a klidas (i kdyz jeho rodice jsou cholerici). Materstvi dalo memu zivotu uplne jiny rozmer, i kdyz jeste pred par lety jsem deti vubec nechtela.

    Onnimik.blogspot.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to je život, nie vždy nám všetko vyjde podľa plánu. A tehotenstvo a pôrod som mala tiež super, ale dieťa je neriadená strela :D Zatiaľ ešte neviem presne odhadnúť jej povahu, ale je to znamenie býk s ascendentom baran, takže rožky vystrkuje už teraz :D

      Odstrániť
    2. Jo takhle, to nas maly je Lev, takze uvidime co z nej vyleze :D myslela jsem to tak, ze nikdy moc neplakal (ani pri narozeni), nebyl neklidny, a porad je vysmaty. A hrozne hodny, takovy otevreny na svet. Nema treba problemy s usinanim, ze bych bo musela hodinu uspavat (jak obcas od jinych maminek slysim). Kojeny sice nebyl, ale snazila jsem se mu to vynahradit tim, ze mi spaval na hrudniku. Takze snad jsem mu dala (a davam) to nejlepsi, co muzu :)

      Odstrániť
    3. Tak na znamení dúfam až tak nezáleží, ale možno niečo na tom bude :)) Malá je tiež podobná, veľmi zvedavá, otvorená a je aj veľmi šikovná. A podľa toho, s akým citom sa o svojom synčekovi vyjadruješ, verím tomu, že mu dávaš v rámci svojich možností to naj :)

      Odstrániť
  11. ahoj lenka, pamatas na mna? chodili sme na jeden pokec a bavili sa hlavne o kozmetike :) schvalne, ci si spomenies.
    ja mam, predstav si , uz 6 rocneho predskolaka, super kuceraveho nezbednika, furt na nho pozeram, odkial sa zobral, je uplne iny ako my s muzom.
    a chcem este jedno, no ale vek, tiez mam 38 a troska sa bojim.
    inak ale stotoznujem sa so vsetkym, spanie, dojcenie, ziadny studeny odchov, neviem si rpedstavit ho ako maleho nenosit na rukach napr. manducu sme mali, aj vyuzili. nieco by som robila inac, ale to je prirodzene, prve dieta je skola rodicovstva. teraz si pozeram tie fotky a rozmyslam, kedy to utieklo, kde je to babetko, teraz mame samostatnu jednotku, ktora mi vcera hovori, ked sa pritulila vecer, mamka, nikto sa nema tak dobre ako my teraz :)
    :)


    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hmmm, no kto by si tak mohla byť, žeby pipka? :-O
      No malý je určite zlatíčko :) a druhého sa neboj, choď do toho, keď to tak cítiš :)

      Odstrániť
    2. ano detektiv oriesok :)

      Odstrániť
  12. Ahoj Leni, moc ráda jsem si přečetla, jak vám to společně klape. Souhlasím s komentářem nade mnou, že první dítě je škola rodičovství. U nás je to tak, že děti jsou v podstatě tou největší školou, kterou se samostudiem snažíme zvládnout:-) A jakože oba (dcera i syn) nám umí kolikrát nekompromisně a trefně nastavit zrcadlo. Na starší mě vytáčejí moje špatné vlastnosti, které samozřejmě jako správná dcera zdědila po mně. Mého muže pro změnu vytáčí tvrdohlavost syna. Po kom ji asi má..... ale to patří k tomu.
    Leni, mějte se krásně, ať Ti Margi roste do krásy a zdraví!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zlatko, krásne si to napísala. Veru, je to tak, že deti sú naším zrkadlom a tými najlepšími učiteľmi,ktorých v živote môžeme dostať. Ďakujem veľmi pekne a aj vašej rodinke nech sa darí! :-*

      Odstrániť
  13. Skoro ve všech bodech se shodneme. Malá má tři měsíce a teprve teď jsem vytáhla předvázaný šátek Caboo, protože jsem čekala na hezké počasí, těšila jsem se, jak budu nosit, ale malá zatím pokaždé řvala jak tur, tak nevím jestli to mám dál zkoušet...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ještě se chci zeptat, jste doteď bez dudlíku? Malá všechny dudlíky odmítá, mně osobně to nevadí, stejně s tím nic moc neudělám, místo toho si před spaním cucá palec, což taky není ideální, jen babičky a prababičky nemůžou pochopit, že nemá dudlík.

      Odstrániť
    2. No, 3m je pre začínanie s nosením dosť neskoro. Ale v skupine Nosíme děti na FB tvrdia, že sa to dá naučiť, nosiť každý deň na chvíľu, stále skúšať a dieťa by si tak po mesiaci malo zvyknúť. Moja malá mi tiež parkrát vyrobila scénu, napr. v autobuse. Zo začiatku som si s ňou nemohla ani sadnúť, len neustále chodiť a pohupovať, teraz už je úplne v pohode, akurát už tak po hodine chce ísť dole na zem sa pohrať a začína mi byť ťažká :D K Caboo - má ho moja kamarátka a používala ho práve tak do 3m, potom už v ňom nevedela malého dobre dotiahnuť, látka sa prevesovala a rozťahovala, takže ho vymenila za nosítko a pevnú šatku. Malý sa jej tam zakláňal dozadu a plakal, nebolo to už pohodlné ani preňho. Proste ideál pre novorodeniatko tak do 5-6 kg.

      No a k dudlíku - mali sme na začiatku nakúpené, skúšali sme dať malej, ale nechcela. Potom som si na mamile prečítala, aké je to škodlivé pre kojenie a rozdala som ich. Nechala som si len jeden a ten má malá na hranie, vyberá si ho z obalu a občas okusuje :) Palec si dáva občas do pusy tiež (masíruje si ďasná), ale pred spaním je na prse takže tam palec nemá šancu :))

      Odstrániť
  14. To je tak rozkošná fotka ^^. Já těhotenství nemohu posoudit, ale hrozně mě děsí..
    Zvu vás všechny do soutěžě, ve které můžete vyhrát den se společností YVES ROCHER, BLOGGERKAMI a přidat se k projektu SÁZEJME PRO PLANETU, díky kterému spolu zasadíme stromečky pro výrobu produktů značky YR a pro záchranu přírody :-)!

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár, veľmi sa z nich teším :)